Život Prešova
online
online
USA budú na rokovaniach G7 tlačiť na Európu, aby sa dohodla s Gréckom
27.05.2015 Celý región
Brusel 26. mája (TASR) - Spojené štáty budú na nadchádzajúcom stretnutí ministrov financií skupiny G7 pravdepodobne tlačiť na Európu, aby sa urýchlene dohodla s Gréckom na reformách a finančnej pomoci. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa G7.
Ministri financií siedmich najvyspelejších ekonomík sveta: USA, Kanady, Británie, Japonska, Nemecka, Francúzska a Talianska (G7) sa stretnú 28. a 29. mája na rokovaniach v nemeckých Drážďanoch.
A hoci finančné problémy Grécka nie sú na oficiálnom programe, ministri sa pravdepodobne na okraj stretnutia nevyhnú diskusii o budúcnosti Atén. Naznačili to dva zdroje z G7, ktoré nechceli byť menované.
"Očakávam, že Američania budú v Drážďanoch tlačiť na Európanov, čo sa týka Grécka," povedal jeden z nich. A dodal, že Američania upozorňujú na geopolitické riziká gréckej krízy a vyzývajú Európanov, aby našli riešenie, pretože si nemôžu dovoliť ohroziť eurozónu ani Európu. Medzi geopolitické riziká vraj patrí aj možnosť, že sa Atény obrátia na Rusko so žiadosťou o finančnú pomoc. Moskva by tak mohla viac ovplyvňovať politiku Európskej únie (EÚ) a NATO voči Rusku, pripomenul zdroj aj keď pripustil, že toto riziko je malé, pretože Moskva má sama veľké finančné problémy.
Ďalšou hrozbou je podľa tohto zdroja možnosť rozšírenia extrémizmu v Grécku, ktorý má v krajine "určitú tradíciu".
Zdroj však zároveň konštatoval, že hoci sú obavy USA z prípadného neúspechu rokovaní veriteľov s Gréckom a jeho dôsledkov na budúcnosť spoločnej meny legitímne, poskytnutie peňazí Aténam bez reforiem by bolo rovnako škodlivé. Upozornil, že ak by Gréci dostali finančnú pomoc bez podmienok po všetkom, čo urobili, teda po tom, ako porušili takmer všetky sľuby a nedodržali žiadne záväzky, malo by to tiež zásadný vplyv na budúcnosť a fungovanie eurozóny. Ak by to Európa akceptovala, nevie si predstaviť, čo by nasledovalo.
Atény sú od roku 2010 závislé od pomoci veriteľov z Európskej únie a Medzinárodného menového fondu (MMF), ktorí im poskytli záchranný balík v celkovej hodnote 240 miliárd eur, ale pod podmienkou, že zavedú prísne úsporné opatrenia a reformy, aby skonsolidovali dlh a postavili ekonomiku na nohy. Grécko však stále zaostáva pri zavádzaní reforiem. V záchrannom balíku je ešte 7,2 miliardy eur. Atény však od augusta 2014 nedostali z týchto peňazí ani cent, lebo neplnia podmienky úveru a rokovania o reformách ani po štyroch mesiacoch nepriniesli výsledok. Grécko však dúfa, že dosiahne dohodu s veriteľmi do konca mája.
Predstavitelia Grécka aj jeho európski veritelia sa dnes snažili bagatelizovať správy, že Atény nebudú schopné na budúci týždeň uhradiť splátku z úveru MMF. Jeden z gréckych ministrov totiž otvorene varoval, že vláda nemá peniaze na to, aby 5. júna zaplatila MMF prvých 300.000 eur zo splátky v celkovej výške 1,6 miliardy eur, ktorú má na budúci mesiac poslať fondu.
Ministri financií siedmich najvyspelejších ekonomík sveta: USA, Kanady, Británie, Japonska, Nemecka, Francúzska a Talianska (G7) sa stretnú 28. a 29. mája na rokovaniach v nemeckých Drážďanoch.
A hoci finančné problémy Grécka nie sú na oficiálnom programe, ministri sa pravdepodobne na okraj stretnutia nevyhnú diskusii o budúcnosti Atén. Naznačili to dva zdroje z G7, ktoré nechceli byť menované.
"Očakávam, že Američania budú v Drážďanoch tlačiť na Európanov, čo sa týka Grécka," povedal jeden z nich. A dodal, že Američania upozorňujú na geopolitické riziká gréckej krízy a vyzývajú Európanov, aby našli riešenie, pretože si nemôžu dovoliť ohroziť eurozónu ani Európu. Medzi geopolitické riziká vraj patrí aj možnosť, že sa Atény obrátia na Rusko so žiadosťou o finančnú pomoc. Moskva by tak mohla viac ovplyvňovať politiku Európskej únie (EÚ) a NATO voči Rusku, pripomenul zdroj aj keď pripustil, že toto riziko je malé, pretože Moskva má sama veľké finančné problémy.
Ďalšou hrozbou je podľa tohto zdroja možnosť rozšírenia extrémizmu v Grécku, ktorý má v krajine "určitú tradíciu".
Zdroj však zároveň konštatoval, že hoci sú obavy USA z prípadného neúspechu rokovaní veriteľov s Gréckom a jeho dôsledkov na budúcnosť spoločnej meny legitímne, poskytnutie peňazí Aténam bez reforiem by bolo rovnako škodlivé. Upozornil, že ak by Gréci dostali finančnú pomoc bez podmienok po všetkom, čo urobili, teda po tom, ako porušili takmer všetky sľuby a nedodržali žiadne záväzky, malo by to tiež zásadný vplyv na budúcnosť a fungovanie eurozóny. Ak by to Európa akceptovala, nevie si predstaviť, čo by nasledovalo.
Atény sú od roku 2010 závislé od pomoci veriteľov z Európskej únie a Medzinárodného menového fondu (MMF), ktorí im poskytli záchranný balík v celkovej hodnote 240 miliárd eur, ale pod podmienkou, že zavedú prísne úsporné opatrenia a reformy, aby skonsolidovali dlh a postavili ekonomiku na nohy. Grécko však stále zaostáva pri zavádzaní reforiem. V záchrannom balíku je ešte 7,2 miliardy eur. Atény však od augusta 2014 nedostali z týchto peňazí ani cent, lebo neplnia podmienky úveru a rokovania o reformách ani po štyroch mesiacoch nepriniesli výsledok. Grécko však dúfa, že dosiahne dohodu s veriteľmi do konca mája.
Predstavitelia Grécka aj jeho európski veritelia sa dnes snažili bagatelizovať správy, že Atény nebudú schopné na budúci týždeň uhradiť splátku z úveru MMF. Jeden z gréckych ministrov totiž otvorene varoval, že vláda nemá peniaze na to, aby 5. júna zaplatila MMF prvých 300.000 eur zo splátky v celkovej výške 1,6 miliardy eur, ktorú má na budúci mesiac poslať fondu.
0
www.ZIVOTPO.sk
